Ani nie tak dávno bol každý kúsok oblečenia veľmi cenným a užitočným predmetom. Ľudia nosili niektoré kúsky aj celý život. Pri obliekaní premýšľali nad tým, či danú vec oblečú aj o 5 rokov, alebo ak v budúcnosti priberú. Naše babky sa taktiež všeobecne viac venovali remeslu a to nie len profesionálne, ale aj doma, kvôli vlastným potrebám. Často si samy prešívali veci, zašívali ponožky, plietli svetre, čiapky, šály. Pravdaže robili to aj kvôli tomu, že sortiment v obchodoch nebol taký široký ako dnes. Po nejakom čase sa ale odevný priemysel stal veľmi výhodným biznisom, následkom čoho vzniká kopa oblečenia bez akejkoľvek hodnoty a bohužiaľ aj bez použitia.
Klobúk- vintage. Kabát – vintage (česká značka Triola), nohavice Majoranka. Modelka Elizabeth Janků
Slovenský textilný a odevný priemysel zaznamenal za posledných 30-20 rokov extrémny útlm. Na vzostupe je jedine produkcia a šitie poťahov do áut, aspoň tak to tvrdí Wikipédia. Vygooglila som si heslo „odevný priemysel“ a hneď na prvej strane vyskočili titulky: Textilný a odevný priemysel má existenčné problémy; Odevný priemysel sa rýchlo prepadá; Trenčín bol kedysi mestom módy, odevný priemysel nahradila elektrotechnika.
Možno je náš odevný priemysel skutočne potopený, ale znamená to koniec produkcii oblečenia na Slovensku (a v Českej republike takisto)? Schválne som teda od vygoogleného zoznamu nešťastných správ z odevníctva prešla na stránku www.sashe.sk . Domovská stránka Sashe.sk ma privítala celkom dobrou správou hneď vo štvrtom riadku zhora: Oblečenie 30 089 kusov (z toho 46 kúskov je od Majoranky ? ). Čo myslíte, je to málo?
Počúvala som rozhovor so Zdeňkom Polreichom https://www.youtube.com/watch?v=odkE84tMPtc&t=1123s , ktorý tvrdil, že jedným z problémov tejto doby je úpadok remesla a v skratke, že dnešná generácia mladých ľudí má veľmi pohodlný a nekomplikovaný život. Aby som to upravila na presnejšiu mieru, citujem: „My si ten svět děláme jednoduchší a jednoduchší, snažší a snažší, lidé se s tím naučili pracovat tak, že všichni mají právo na blahobyt, na úspěch a na všechno a myslím si, že nikoho nezajímá, jestli si to někdo zaslouží nebo nezaslouží.“
Polreich má celkom pravdu, ale aby som skompletizovala svoju myšlienku, musím doplniť, že aj keď je možno cesta k peniazom jednoduchšia než kedykoľvek pred tým, každý skôr či neskôr pochopí, či jeho šťastie je podmienené nadobudnutím finančných prostriedkov, alebo ho čaká niekde inde. A práve tam v človeku dnešnej doby nastáva veľká rozdvojenosť…
Ďalej ešte spomínal, že nechápe, ako môžu ľudia v dnešnej dobe zarábať na tom, že dajú na internet 20 fotiek samého seba denne. Očividne narážal na Instagram a blogerky ? Pre staršieho človeka to môže znieť absurdne, ale je to pravda. Áno, môžu zarobiť a za svoju prácu sa popritom vôbec nemusia hanbiť, práve naopak. Myslím, že aj blogovanie a neustále vymýšľanie zaujímavého obsahu chce veľa talentu, energie a práce. Blogerky navyše pôsobia na followerov veľmi priateľsky a dôveryhodne, lebo väčšinou také v skutočnosti aj sú. S ľahkosťou šíria dobrú povesť aj o lokálnych remeselníkoch/umelcoch/podnikateľoch, pokiaľ s nimi majú dobrú skúsenosť. Možno aj moju tvorbu poznáte práve vďaka niektorým z nich.
Rovnako ako som s rešpektom spojila názor staršieho pána s novším pohľadom na vec, tak je možné dať dokopy aj nové oblečenie so starým. To že je staré neznamená, že nie je v móde, a že je nenositeľné. Podobne je to aj s životom v dnešnej dobe. Môžeme dať dohromady chyby a múdrosť z minulosti, skombinovať ich s možnosťami prítomnosti a fungovať s otvoreným pohľadom na vec.
Skúsme sa na roztrieštený odevný priemysel pozrieť z iného uhla pohľadu. Nie je to náhodou len (dočasný?) koniec veľkých firiem produkujúcich oblečenie v Slovenskej a Českej republike, zatiaľ čo ľudia začínajú odznova sami od seba, spoliehajú sa viac sami na seba, svoje okolie a miestne zdroje? Viem, že množstvo slovenských odevných firiem malo dlhú a bohatú tradíciu, ale časy sa menia a zmenu nemusíme vnímať automaticky negatívne, aj keď sa tak môže javiť. Za posledných 10 rokov pribudlo na trh množstvo malých mladých módnych značiek a návrhárov. Čo značka, to štýl. Tieto značky ponúkajú široké spektrum nápadov – od extravagancie až po konzervatívnejšie kúsky. Doba ide tvorivým ľuďom v ústrety. Vďaka sociálnym sieťam môžeme zdieľať svoje vedomosti, výtvory, budovať príjemné kontakty, spolupráce a trebárs aj uzatvárať obchody. Je len na nás (na návrhároch a aj zákazníkoch), či výhody súčasnosti využijeme na prirodzený rozvoj alebo budeme donekonečna smútiť, že kedysi bolo všetko oveľa lepšie.
Budem veľmi rada, ak mi do komentárov skúsite dať odpovede na otázky, ktoré som položila v priebehu článku. Teším sa na vaše názory, komentáre a zdieľania.
PS: Chcete čítať viac podobných článkov, alebo vás zaujíma, čo je nové? Kliknite TU a nechajte si posielať novinky z dielne Majoranky na svoj email.
Vďaka!
Mária