„Bolo mi dosť trápne a celkom som sa hanbila za to, že budem vyzerať pred svojimi známymi ako narcis. Škoda, že som netušila, že o mesiac nato vznikne SAShE.sk, tak som finálne fotky dala len na Myspace, tam ma nikto nepoznal.”
Neviem, či to mám nazvať kolekciou, lebo úplne súvislú líniu nemala, ale dajme tomu 🙂 Počas štúdia na odevnej strednej škole som samostatne ušila pár skúšobných vecí. Klasika: sukne, saká a tak ďalej. Keď som začala chodiť na vysokú školu, šitie a vymýšľanie nových vecí mi začalo trochu chýbať. Každé prázdniny som si doma sadla k šijaciemu stroju a dávala som dokopy svoje prvé recyklované nápady. Látky som mala od babky, mamkinej tety a z nášho pôjdu. Mamka tie veci považovala za odpad, a preto sa vždy zlostila, keď som si niečo dotiahla do dielne. A bolo toho veľmi veľa. Takže som to radšej spracovávala tajne.
Aj moje prvé fotenie prebehlo v utajení. Fotografovala samospúšť a modelku som robila ja. Jednou z inšpirácií mi bol náš pôjd, odkiaľ som dovliekla takmer všetok materiál. Pekný kolobeh. Recyklácia v rámci jedného rodinného domu.
Písal sa rok 2009 a ja som si do poslednej chvíle nebola istá, či ma berú na magisterské štúdium anglického jazyka do Trnavy. Celé leto som strávila doma v posteli so zápalom nosných dutín a pokazeným zubom. Poviem vám, nič moc: ani práca, ani škola, ani kamoši, ani leto… Len také nepríjemné poletovanie v neistom vzduchoprázdne. Asi som aj mala menšiu depresiu…ako speváci indie rocku, ktorých som vtedy počúvala. 🙂 Končilo sa leto, odpoveď zo školy stále neprichádzala, tak som si povedala, že aspoň zaznamenám výsledky svojej občasnej dlhoročnej práce, nech sa necítim až tak menejcenne. Bolo mi dosť trápne a celkom som sa hanbila za to, že budem vyzerať pred svojimi známymi ako narcis. Škoda, že som netušila, že o mesiac nato vznikne SAShE.sk, tak som to dala len na Myspace, tam ma nikto nepoznal. V podstate vám tu teraz ukazujem fotky z nášho rodinného albumu, ktoré nevidela asi ani moja rodina 😀
Mamka si stále nie je istá, čo vlastne robím. Občas popravde ani ja, ako som spomínala v blogu ,,Mám skončiť?” 🙂 Rodina je fajn, chce pre vás to najlepšie. Hlavne dobré vzdelanie, prácu a istotu. Sama budem určite chcieť pre svoje deti to isté. No zápletka nastáva, keď sa ich predstava prestane zhodovať s tou vašou, ale chcete svojej rodine zostať verní. Nejdem vám hovoriť o riešení tejto situácie, ale skôr poviem, že k takýmto stretom záujmov pristupujem s rešpektom a cťou. Myslenie niektorých ľudí nezmením tak ako ani to svoje, tým pádom sme na tom rovnako a nemám dôvod sa k tomu stavať negatívne. Zaujímavé je, že som postupom času stretla aj svoju „externú rodinu“, to znamená ľudí, ktorí rozumeli tomu, čo robím alebo čo chcem robiť. Prvým členom bol napríklad môj externý súrodenec, ktorý ma netušiac jednou vetou nasmeroval a podporil v tom, že šitie je super a módny biznis je extra cool. Aj napríklad z jeho podnetu som nafotila svoju prvú kolekciu. Toľko som o nej rozprávala, že sa tomu už nedalo vyhnúť. Veď aj vy máte určite doma lietadlo…
Rovnako ako moja rodina, aj tá externá sa rozrastá a už teraz sa teším, kto nový sa najbližšie objaví.
Z pôjdu som prešla do svojej izby a do obývačky… keď nebol nikto doma, pravdaže.
Viete čo je na tých fotkách najlepšie? Že celkovo všetko vyšlo z môjho pohľadu, napriek nulovým skúsenostiam, úplne úžasne. Bez akejkoľvek ťažkej námahy alebo sústredenej snahy. Dnes, keď idem fotiť, tak starostlivo plánujem styling, outfity, kvalitný foťák, modelku a správne prostredie, v ktorom dané modely vyniknú čo najlepšie… a moja finálna spokojnosť je väčšinou ok, ale niekedy trochu otázna. Hocičo by sa občas dalo aj lepšie. Ale vtedy, pri fotení na pôjde som sa nesústredila na nič (okrem toho, aby fotoaparát nespadol – nemala som totiž ani žiadny statív). Mala som obyčajný maličký digitálny PENTAX, na správny styling som absolútne nemyslela, prostredie ma netrápilo, vlasy som neriešila, make up už vôbec. Dokonca som tých fotiek ani nespravila veľa. Niektoré veci akoby jednoducho mali byť a ak s nimi váhame dlho, nemôžu byť iné, ako len perfektné.
Žiadny z tých modelov modelov v ponuke nemám, ale ak sa vám niečo z toho náhodou páči, neváhajte mi napísať a môžme niečo spoločne vymyslieť.
Neviem vám povedať, či moje modely na týchto fotkách sú moderné, alebo či boli vôbec niekedy moderné, ale pre mňa majú spolu s vlastnoručne nastajlovaným príbehom nezabudnuteľnú krásu. Posúďte sami. Teším sa na vaše komentáre 🙂
Klavír môj heartbreaker.
Majoranka