Po mnohých pokusoch, úspechoch a zlyhaniach som prišla na to, že dôležitou súčasťou mojich intuitívnych krokov bola z určitého pohľadu aj naivita. A bez nej by to vôbec nešlo!
Mám za sebou ďalšie komplikované pracovné obdobie a potrebujem ho prehodnotiť. Už znova som v pozícii, kedy potrebujem fungovať inak a riešiť veci inak. Je toho viac, je to o niečo ťažšie, opäť prichádza niečo nové, neprebádané a sama premýšľam, či to vlastne vôbec zvládnem. Na odohnanie tohto skeptického pocitu som si zaspomínala, ako som začínala.
Najprv som mala predstavu o tom, čo chcem. Chcela som navrhovať oblečenie, zároveň sa tým aj živiť a to čím skôr, najlepšie hneď teraz, okamžite, bez štipky trpezlivosti. No svet zo mňa najprv potreboval mať silného človeka, takže ma začal cvičiť a jedným zo základov bola trpezlivosť – hlavne v momente, keď na ňu nebol priestor a ani sila, ale keď nevládzete a chcete to vzdať, vtedy skutočne cvičíte a rastiete… No a najlepšie sa cvičí, keď máte okolo seba veľa priestoru na pohyb a na dýchanie. Predstavte, že by ste cvičili v kúpeľni medzi umývadlom a vaňou alebo v kuchyni medzi stolom a linkou. Myslím, že by vás čakalo veľa nárazov alebo zranení. Preto si na začiatku realizácie svojich plánov určím, čo chcem a prijmem, že sa môže stať čokoľvek nepredvídané a nečakané – uvoľním si priestor na cvičenie, aby som nenarazila, a ak náhodou, tak aby to aspoň veľmi nebolelo.
Pamätám si, že keď som začínala, mnoho ľudí mi hovorilo, že som odvážna. Ja som v sebe odvahu nepociťovala, skôr som nemala okolo seba postavené žiadne myšlienkové bariéry (vane, linky, stoly, umývadlá :D), čo ale neznamená, že sa postupom času žiadne prekážky nevyskytli. Mala som len nejaké určité plány, ktoré celkom fungovali, no po ich ukončení som sa často zvykla zaseknúť. Nebolo to ani tak vlastným pričinením, skôr život mi nejako presmeroval cestu. Stále mi to robí.
Môže to znieť zvláštne a celkom by ma zaujímalo, ako v živote fungujete vy ostatní – tvorci aj zákazníci, ale ja sa orientujem na základe toho populárneho „vnútorného hlasu“, ktorý je často v rozpore s realistickým pohľadom na vec, vďaka čomu sa občas dostávam do konfliktu napríklad s (blízkymi) ľuďmi, ktorí mi chcú poradiť, čo mám robiť. Takže k načúvaniu svojej intuície si rada prizvem naivitu, nech to hocikomu pripadá akokoľvek nezmyselné. Do toho občas pridám aj zdravú tvrdohlavosť. Hoci po mnohých skúsenostiach som už prirodzene racionálnejšia a opatrnejšia, nikdy neprestávam veriť, že moje plány (môj zmysel života) sa vydaria (sa vydarí). Aspoň sila vôle na jednotku.
Šaty z obrázkov nájdete TU.
Mária Reváková