Včera bol Black Friday, cenovo výhodný americký „sviatok“, ktorý k nám prenikol ako Santa Claus – Mikulášova konkurencia. V rámci Majoranky hneď v úvode vyhlasujem 0 % zľavu na všetko, ktorá platí najbližšie mesiace. Som asi málo moderná, alebo len zaťatá, tvrdohlavá, marketingovo neznalá, skúpa alebo nazvite to ako chcete. Čítajte ďalej a pochopíte.
Už niekoľko rokov pracujem na rozbehnutí svojej módnej značky. Mám celkom šťastie na ľudí a zákazníkov, nie je ich veľa, ale adekvátne ocenia moju prácu – teda vždy je to na rovnakej úrovni, ako sa v danom období cítim ja. Keď som si neverila a bola som presvedčená, že všetko sa dá predať lacno, rovnakú odozvu som dostávala od zákazníkov. Navyše si pýtali nezmyselné zľavy, ktoré ma vedeli dokonca veľmi uraziť. Tieto negatívne situácie sú ideálne na zamyslenie sa nad sebou a opravu vlastných chýb. Nikdy neviním protistranu, ale seba. Verím, že momenty, kedy narazíte na dno a nepríjemné situácie sú znamenia, ktoré vás chcú upozorniť na prehodnotenie doterajších krokov a nasmerovanie k zmene.
Predajom za nízke ceny som si neraz zapríčinila finančné ťažkosti a priznám sa, možno budem znieť hlúpo, ale nie vždy mi napadlo, že mám málo peňazí preto, že nemám dostatočne vyvážené ceny. Vinila som sa z toho, že som pomalá, neschopná, neviem šiť dostatočne rýchlo, neviem myslieť dostatočne rýchlo a som jednoducho chuderka, ktorá sa tu o niečo snaží, nič nevie, pokúša sa konkurovať reťazcom, ktoré predávajú ako na bežiacom páse a nakoniec polovicu svojej produkcie aj tak spália… „Mária, zbláznila si sa.“
Taktiež chápem, že dopyt po nejakej Majoranke, ktorá sa dá obliecť sa zatiaľ nevyrovná dobre známym značkám a ktovie, či tomu tak niekedy bude. Podľa sociálnych sietí a predajných webov viem, že sa sleduje okolo 1600 ľudí, z toho štvrtina sú moji kamoši a rodina haha. Na začiatok stačí. O to viac si cením „náhodu“ a ľudí, ktorý na mňa narazia, zanechajú mi na profile príjemný komentár, prinajlepšom si niečo objednajú a tešia sa z toho. Takže chápem, že finančné problémy začínajúcej podnikateľky sú následkom viacerých faktorov, nie len cien.
Spravila som veľa chýb, ktoré som spraviť potrebovala a som za ne vďačná. Vďaka tomu sa reálne viem postaviť k mnohým záležitostiam, ktoré k budovaniu značky potrebujem a reálne viem odhadnúť čo funguje a čo nie. Dávam dokopy módnu značku, kde mojím prvotným zámerom bolo navrhovať a produkovať oblečenie. Vec sa má tak, že samotné navrhovanie tvorí asi 5 % celej práce, ktorú mladá módna značka vyžaduje. Takže ak si myslíte, že sedím, kreslím si a obliekam princezné, vyvediem vás z omylu 😀 . V podstate je môj život momentálne spleťou dlhodobých plánov, udalostí, snahou zarobiť peniaze tým, čo mi ide najlepšie, realizácie aktuálnych zákaziek a hľadaním pokoja v celom tom zmätku. A viete čo? Celkom mi to už ide. Niečo nefunguje? Som v pokoji. Niečo som pokazila? Ponadávam si, ospravedlním sa sebe a som v spokojná. Podarilo sa mi byť v rovnováhe, aj keď veci nejdú podľa mojich predstáv. Najlepšie na tom je, že tie moje predstavy sa aj tak nakoniec vyplnia. 🙂
Spolu s rovnováhou prišla aj dôvera v samú seba. Svoju prácu som si začala veľmi ceniť a rovnaký postoj má aj moja ideálna zákazníčka. Cene rozumie a vie, že daný kúsok má svoju hodnotu. Nie len finančnú, ale aj estetickú, materiálnu a duchovnú. Nepredávam tovar, vymieňam si s vami svoje znalosti a kúsok života. Mnohí vinia peniaze trebárs za nešťastie vo svojom živote, ich nedostatok dokáže človeka veľmi deprimovať. Ja by som peniaze skôr označila za energiu. V práci trávime nejaký čas a táto energia nám je oplatená peniazmi. Síce dnešná doba nevyvažuje túto energiu adekvátne. Napríklad, keďže sa už bavíme čiastočne o móde, tak mzdy za výrobu reťazcového oblečenia sú veľmi nízke, aby sme to my mohli kupovať za nízke ceny, ani predavačky za to nie sú ohodnotené nejako extra (teda aspoň na Slovensku a v Českej republike, ale to je asi skôr otázka štátnej ekonomiky…) – veď sa to predáva samo. Ľudia makajú za podpriemerné platy, aby sme chodili pekne oblečení. Každý deň v niečo inom. „Nevadí, že môj život je nanič, aspoň že vyzerám skvele. Síce mám kruhy pod očami a šedú pleť z depresie, stresu a zlého jedla, ale čo, dám si na to make up, ktorý zakryje všetky nedokonalosti, vyfintím sa a vyfotím sa.“ Neznie to celkom pôvabne. Predstava, že niekto drie, kvôli našej márnosti, kvôli povrchnej kráse je dosť zarážajúca. Neviem ako vy, ale ja v tom nevidím žiadnu cestu, ani východisko. Príde mi to ako otroctvo a pokiaľ od toho dávame ruky preč, že my za to nemôžeme a pokračujeme v slepom konzume, tak len prikladáme drevo do ohňa. Podľa mňa sme prišli na tento svet na to, aby sme sa ho žili v harmónii a v snahe o vylepšenie podnetov, ktoré spozorujeme, že nefungujú tak ako by mali, že to niekde hapruje a dalo by sa to inak. Myslím, že každý z nás sa narodil s istým poslaním, každý z nás v istom období spozoruje svoju oblasť záujmu a jeho úlohou je priložiť ruku k dielu…
Vyzerá to tak, že ja som sa narodila na to, aby som tvorila oblečenie. Je zvláštne, že si plne uvedomujem plytkosť módneho priemyslu a márnivosť kvôli atraktívnemu zovňajšku a aj napriek tomu si plním svoje poslanie so všetkou zodpovednosťou… Chcem vám povedať, že u Majoranky nejde len o obliekanie, ale aj o vydanie sa na cestu životom, prijímanie všetkých prekážok, ich zdolávanie a odmietnutie zjednodušených skratiek, ktoré ponúkajú len dočasné uspokojenie.
Viete čo, ja by som vám dala všetko zadarmo, šaty, návrhy, doučovania šitia, angličtiny, písanie kreatívnych textov a tak ďalej. Ale nežijeme pod holým nebom a našou výmennou položkou sú peniaze. Ja som na všetkých svojich znalostiach pracovala dni, noci, víkendy, sviatky a stále pracujem (akurát v noci dostatočne spím, sviatky si užívam doma 🙂 ) a nepoľavím, nežijem zľavneným životom a všetko sa snažím robiť kvalitne – kvalitne stráviť každý deň, kvalitne jesť (včera som mala na obed fazuľu z konzervy), kvalitne sa hýbať, kvalitne pracovať, kvalitne nakupovať pokiaľ to ide, vyberať si, ok, nejde to perfektne na 100 %, robím chyby a mám chyby, občas som lenivá – väčšinou z únavy … Preto nezľavím a verím, že ľudia s podobným zmýšľaním si ku mne cestu nájdu 🙂