Asi ste si všimli, že čo sa týka oblečenia, tak v zime a ani túto sezónu nie som veľmi aktívna. Nie žeby som sa na to vykašľala, alebo zaspala, ale jednoducho som sa nedokázala dopracovať k tomu, aby vznikla moja zimná kolekcia. Nasledujúce riadky vám podajú vysvetlenie okolností, ktoré túto tragédiu zapríčinili.
Čo vo vás evokuje život človeka “na voľnej nohe”? Možno si predstavíte, že spí doobeda, lebo nikto mu nekáže byť v práci na 8:00, možno si predstavíte, že pracuje tak 4 hodiny denne a potom si užíva, možno si predstavíte, že vysedáva v kaviarni, niečo vybavuje na počítači, s niekým pokecá a padla. Možno je to aj pravda. Možno to u niekoho takto funguje. Možno niekomu fakt stačí pracovať 4 hodiny denne na to, aby si zarobil na byt, dovolenku, auto a hocijaké ďalšie veci, ktoré potrebuje -nepotrebuje. Neviem, ako to majú ďalší freelanceri (moderný výraz z angličtiny pre “živnostník”), ale ja to mám opačne. Vstávam o pol ôsmej, svedomito raňajkujem prevarené vločky s vodou a s medom 😀 a o deviatej začínam pracovať.
Čo môj pracovný deň obsahuje? Buď vybavujem – teda konštruujem, spracovávam a šijem personalizované zákazky, alebo behám po meste a hľadám látky prípadne rôzne iné potrebné materiály. Okrem toho fotím, nahadzujem nové výrobky na svoje eshopy, robím si reklamu, pracujem na vlastnom webe, píšem blogy a predávam. Ak mám konečne časopriestor, dávam dokopy svoje návrhy, zväčšujem strihy a tak ďalej, aby som mala čo dať na predaj do obchodu. Táto fáza trvá, až kým nepríde nejaká ďalšia zákazka; dávam im prednosť, pretože z nich mám peniaze, ale snažím sa to vyvážiť s tvorbou svojich vecí, čo nie je vždy možné. Niekedy ma hrozne frustrovalo, keď som nestíhala realizovať svoje nápady (je ich fakt veľa), no po čase som prišla na to, že všetky tie zákazky mi dávajú možnosť pustiť sa do realizácie vecí, do ktorých by som sa inak nepustila, pretože si myslím, že sú príliš náročné a ja nemám čas … Je to ako s telesným cvičením. Proste výhovorky.
Občas sa mi zdá, že aj napriek tomu, že mám dobrú sebadisciplínu, mám tendenciu vyhýbať sa veciam, ktoré sa mi zdajú komplikované (aspoň čo sa týka šitia). Možno to bude mojou “šijacou kapacitou” – predsa len toho chcem stihnúť veľa, ale nie som extra výkonná šička, ktorá má čas babrať sa napríklad so šitím dvojvýpusktového vrecka s príklopkou (cudzí jazyk, čo? :D) Avšak pri zákazkách na mieru, pokiaľ to navrhnem ako dobré riešenia, alebo ma o tom požiada zákazníčka, tak idem do toho. Preto je finálna realizácia dosť pracná a vyžaduje si čas. Ďalšie plány (spolu so zimnou kolekciou) stoja rozostúpené v rade a čakajú. Mám obdobia, kedy mi nechodia objednávky a nie vždy sa moje veci predávajú. Niektoré zákazky odmietam, niektoré zákazky odmietnu mňa. Z tohto dôvodu mám už pre istotu v zálohe doučovania angličtiny šitia a príležitostné brigády v obchodoch, ktoré dávajú zmysel, lebo sú lokálne a nesú sa v podobnej myšlienke ako Majoranka. Vďaka ním vidím, že to čo robím sa skutočne oplatí a aj keď som momentálne vo zvláštnej spleti chaosu, tak nejaký poriadok a význam do mojej budúcnosti to určite má.
Viete, keď sa mi už občas s oblečením Majoranka darí, tak si myslím, že to tak bude aj naďalej. No potom niečo zahapruje, doposiaľ zaužívaný systém sa mi rozpadne a musím prehodnotiť svoje kroky. Takže sa mi stáva, že zhruba každé 4 mesiace fungujem inak. Stereotyp mi nehrozí. Zistila som, že v týchto situáciách je najpodstatnejšie nepovoliť zo svojich plánov, ale zároveň je potrebné zvoliť kompromis, reorganizovať postup a prístup k práci a rovnako aj presmerovať cestu k plánom. Najhoršie je byť v situáciách tohto typu tvrdohlavý. Je to niečo ako stáť pod kopcami Vysokých Tatier a kričať na ne, aby sa pohli. Pohnú sa? Pochopila som, že kreativita v mojom živote nie je len o navrhovaní pekného oblečenia a robení sympatických fotiek. Je to o spojení všetkých potrebných okolností dokopy tak, aby som žila príjemný vyvážený život v súlade s neprestajným chaosom a zároveň nezabúdala na realizáciu svojich predstáv. A takto to už pomaly prebieha.
Počítam s tým, že zimná kolekcia sa dostane na do radu realizáciu už budúci rok. Učím sa na vlastných chybách a aspoň uvidím, či už dokážem nasmerovať veci tak, aby fungovali na viac percent ako doteraz.
Mária Reváková / majoranka